Pekáreň v Istanbule

Autor: Andrej Pandadis | 20.3.2013 o 9:08 | (upravené 20.3.2013 o 14:26) Karma článku: 8,58 | Prečítané:  340x

Komu sa pošťastí dať nohy na plecia a vykročiť do cudzieho sveta, môže tam naďabiť na rôzne inakosti. Mnohé z týchto inakosti si môže obľúbiť a po návrate do rodnej viesky za nimi smútiť, pretože doma ich niet.

 andrej pandadis - archiv

Pre mňa jednou z takýchto vecí sú malé rodinné pekárne na ktoré som natrafil v Istanbule. Neviem, či je to len moja slabosť, ale ja pekárne milujem. Teda milujem ich v tej istanbulskej verzii.

Pekárne sú tam skoro na každej ulici a to preháňam len trochu. Otvorené od rána do večera, vôňa čerstvo upečeného, bohaté vizuálne podnety, zvláštny neutíchajúci ruch (Turci majú pekárne radi a radi v nich nakupujú) a aktivita (mnohé z týchto malých pekárni majú vo svojich priestoroch aj priamo pec, takže sa to tam všetko pečie priamo pred nami). Často majú rodinný charakter a taký je aj prístup k zákazníkom. Mám tam svoju obľúbenú a byť tam, to je ako sviatok – viď foto.

Len pre zaujímavosť, bežný biely turecký chlieb je skôr niečo ako sandwich chlieb u nás, jemný, výborne ide s bielym syrom (feta) a olivamiJ. Asi najrozšírenejšie pečivo je okrúhly sezamový praclík nazývaný Simit. Okrem pekárni sa zvykne predávať aj bežne na ulici. A potom je tu kopec iných na slano, či na sladko plnených pečív a koláčov.

Slovenská pekárenská tradícia je myslím pomerne zaujímavá a chutná, akurát že nie sú nikde malé pekárne s celodenným čerstvým tovarom. Kupujeme pekárenské výrobky v supermarketoch a pritom je to nonsens. Chlieb od Babisa nestojí za nič a okrem rožkov sú tam len rozmrazené, dopekané polotovary. Je smutné, že toto remeslo u nás tak upadlo. Je to pritom krásny, rodinný typ podnikania.

andrej pandadis - archiv

andrej pandadis - archiv

andrej pandadis - archiv

andrej pandadis - archiv

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?