Šanca na politické riešenie kurdskej otázky v Turecku

Autor: Andrej Pandadis | 28.3.2013 o 10:26 | (upravené 28.3.2013 o 10:37) Karma článku: 4,78 | Prečítané:  162x

Pred pár dňami, konkrétne 21.marca, Abdullah Öcalan, doživotne väznený vodca Strany kurdských pracujúcich (PKK) adresoval otvorený list kurdskej aj tureckej verejnosti, ktorý bol prečítaný na oslavách kurdského sviatku jari Newroz v Diyarbakire – „Dnes začína nová doba. Končí sa čas násilného odporu a otvárajú sa dvere demokratického boja.“ A Öcalan vyzýva – „budete ma nasledovať?“

 

Len na úvod zopár faktických informácií. Kurdov v Turecku je od 11 do 19 miliónov (t.j. niečo medzi 15% až 25% celkovej populácie). Ďalšie milióny žijú v častiach Iránu, Iraku a Sýrie.

Strana kurských pracujúcich, ktorú v 80tých rokoch založil Abdullah Öcalan ozbrojenými prostriedkami bojuje za práva Kurdov a tento konflikt si vyžiadal v Turecku približne 40 tisíc obetí. PKK a turecká vláda mala doposiaľ niekoľko pokusov o nastolenie mieru, ale všetky zlyhali. Aké sú šance teraz?

Öcalanovmu vyhláseniu samozrejme predchádzali rokovania, ktoré sa uskutočnili medzi nim a zástupcom vlády. Rokovaním bol poverený riaditeľ tajnej služby, blízky spolupracovník premiéra Erdoğana. Práve Erdoğan a jeho vládna Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) majú eminentný záujem tento problém riešiť. Ako vždy, dôvody sú vnútro aj vonkajšio politické, nehovoriac o tom, že samotná turecká verejnosť je z konfliktu už dosť unavená a viera, že PKK bude vojensky porazená je veľmi nízka.

Erdoğan chce zostať pri moci čo najdlhšie a k tomu potrebuje zmeniť ústavu, a k tomu potrebuje hlasy poslancov kurdskej Strany mieru a demokracie (BDP). Okrem snahy „zmodernizovať“ ústavný dokument je tu aj snaha posilniť postavenie prezidenta v krajine (najbližšie v roku 2014 sa bude prvý krát prezident voliť priamo a očakáva sa, že Erdoğan bude kandidovať). Podpora z kurdskej strany by mala byť odvodená od prísľubu ústavne garantovať niektoré kultúrne a jazykové práva Kurdov a nanovo predefinovať princíp tureckého občianstva.

Vonkajšia situácia, a to najmä konflikt v Sýrií, tiež napomáha k riešeniu otázky. Turecko podozrieva sýrsky režim, že hrá s kurdskou kartou. Vojensky vyprázdnilo pohraničné regióny s Tureckom a prenechalo tam kontrolu miestnej kurdskej strane. Obavy, že by potom práve táto oblasť mohla byť základňa pre ďalšie útoky Kurdov na Turecko sú pomerne vysoké.

Čo vlastne je obsah dohody medzi tureckou vládou a Öcalanom? Okrem už spomínaných ústavných zmien, sa hovorí aj o amnestií pre všetkých zadržiavaných aj uväznených (zrejme aj samotného Öcalana). Zrejme časom sa predpokladá aj nejaké politické osamostatnenie sa kurdských častí Turecka. Na druhej strane, militanti z PKK by mali opustiť Turecko a časom úplne odzbrojiť.

Proces samozrejme obsahuje veľa rizík. Erdoğan a AKP musia zvládnuť „predať“ tento plán tureckej verejnosti, resp. jej väčšine. Odpor nacionalistov bude silný. Na druhej strane, PKK nie je úplne jednoliata strana a Öcalan nemôže tvrdiť, že má všetky jej zložky pod kontrolu. Môže prísť k odštiepeniu militantnejších častí organizácie.

Vonkajší hráči ako Sýria a Irán tiež nebudú mať dôvod oslavovať mier medzi vládou v Turecku a PKK. Obe krajiny využívajú tento konflikt k oslabeniu Turecka ako výrazného konkurenta v regióne.

Mier teda nie je istý, ale šance neboli nikdy vyššie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?