Ako sa Škóti rozhodnú je dnes ťažko odhadnúť. Referendum nemá povinné kvórum a volebné právo majú všetci registrovaní voliči s trvalým pobytom v Škótsku nad 16. rokov ( a to aj vrátane občanov EÚ). Prieskumy naznačujú prevahu odporcov samostatnosti, rovnako tak ale indikujú 10-15 percentnú skupinu nerozhodnutých, a je zrejme že táto skupina rozhodne o konečnom výsledku.
Práve o nerozhodnutých voličov sa vedie dnes v Škótsku mohutná kampaň. Na jednej strane hlavná politická sila podporujúca nezávislosť – SNP (Škótska národná strana) na čele s Alexom Salmondom, od roku 2011 vládna strana v Škótsku a nimi vytvorená kampaň „YES“ a na strane podporovateľov únie zoskupenie tradičných politických strán a ich kampaň „Better Together“ (Lepšie spolu). Cameronova vláda v Londýne sa strategicky do kampane moc nezapojuje, a skôr len opatrne vysiela signáli, ktoré majú voličov odradiť od hlasovania za nezávislosť.
Kampaň je cielená na voličov, ktorý nemajú k otázke nezávislosti silno emocionálne nabitý postoj , a skôr ich zaujímajú výhody prípadnej samostatnosti. SNP v princípe stavia prosperitu budúceho štátu na výnosoch z ťažby ropy v Severnom mori. Odhady výnosov sa rôznia (3 až 7 mld libier ročne), ale predstava je , že Škótsko sa stane ďalšie Nórsko – silný a spravodlivý sociálny štát financovaný z nerastných zdrojov. SNP zároveň sľubuje zrušenie nepopulárnych daňových zaťažený a poplatkov.
Tu treba pripomenúť, že Škóti sú celkovo politicky dosť vľavo. Od Thatcherovej čias tu Konzervatívna strana moc neboduje a celkovo je tu vytvorené povedomie, že Londýn=Konzervatívci=Angličania a tí sú zodpovední za zničenie škótskeho priemyslu a vnútenie nepopulárnych ekonomických opatrení. Znie to povedome.
Na druhej strane, ide o správne namixovanie na jednej strane pocitu hrdosti na „škótskosť“ a jej význam v budúcnosti Británie a zároveň nenápadné vyvolávanie obáv, čo bude ak v silných témach ako je napríklad budúcnosť britskej libry, členstva v EÚ, NATO, fungovania NHS, BBC, dlhová a penzijná otázka a mnohé iné. Teda, usiluje sa tu vyvolať dojem, že síce by Škóti samostatnosť zvládli, ich vzťah so zvyškom Británie by sa nenarušil, ale prečo rušiť niečo čo funguje a má svoje o dejinné a politické opodstatnenie.
Zároveň je už dnes Škótsko do značnej miery decentralizované. Od roku 1998 majú parlament a vládu so sumou kompetencií v sociálnej oblasti, daňovej politike, legislatíve a v mnohom inom a táto decentralizácia sa má aj ďalej prehlbovať.
Bude zaujímavé sledovať ako to celé dopadne. Škóti majú samozrejme právo na svoj štát, aj keď ja osobne nerozumiem tejto snahe v časoch napätej geopolitickej situácie vo svete, ekonomickej krízy a globalizácie, ktorá nahráva skôr silným hráčom a Veľká Británia, napriek rôznym jej problémom, takým v globálnom merítku stále je.
Ale aspoň nerozhodujú o existencii štátu dvaja politici po záhradách a zámkoch.
Pre dobrý prehľad k téme pozri http://www.bbc.co.uk/news/events/scotland-decides